Na rakúskej strane rieky Morava na konci roka bilancujú. Obnovenie bočných ramien rieky, odstránenie betónových platní a kameňov z brehov, návrat vzácnych živočíchov do krajiny. To je výpočet úspechov projektu LIFE+ „Revitalizácia dolnej nivy Moravy“.
 

Projekt trval tri roky a už dnes v krajine vidieť pozitívne výsledky. A vidieť ich možno i voľným okom zo slovenskej strany, pri návšteve Devína či Devínskej Novej Vsi. „Krok za krokom sme realizovali vodohospodárske opatrenia zamerané na obnovu rieky pozdĺž rakúsko-slovenskej hranice. Brehové opevnenia boli odstránené. A odstránili sme aj 115-tisíc metrov kubických sedimentov. Kedysi vysušené bočné ramená sú dnes opäť zaplnené vodou. V nive vzniklo viac ako 15 hektárov záplavových lúk a  vyše 20 hektárov močaristých plôch,“ vymenúva vodohospodár Franz Steiner z viadonau. Táto organizácia projekt realizovala spolu s WWF Rakúsko a NÖ Landesfischereiverband (Dolnorakúske krajinské združenie rybolovu).

Pôvodne tiekla Morava krajinou v širokých meandroch pomaly a pokojne. Rieka bola aj dva razy tak široká, ako dnes. Často menila koryto, pričom zanechávala v okolí mŕtve ramená a malé jazierka. Na iných miestach vznikali riečne ostrovčeky a piesčiny. Táto dynamická premena je charakteristická pre riečne oblasti rovnako ako striedanie záplav a období sucha.
 

Na rakúskej strane však začali v roku 2017 odstraňovať staré krivdy. „Už dnes možno vidieť, že revitalizácia priniesla ekologické zlepšenie nielen Morave, ale aj jej nive. Na nových záplavových lúkach si nachádza dostatočné množstvo potravy a miesto na hniezdenie bocian biely či chrapkáč poľný. Vodou naplnené preliačiny poskytujú dôležité miesta na rozmnožovanie pre kunku červenobruchú či mloka dunajského. Kone v rezervácii WWF-Auenreservat Marchegg prirodzene udržiavajú krajinu a zároveň sú atrakciou pre návštevníčky a návštevníkov,“ hovorí Michael Stelzhammer z WWF Rakúsko. Kone spásajú lúky a vytvárajú biotopy pre množstvo ohrozených druhov: hmyz tu nachádza otvorené piesčité pôdy a lovci hmyzu, ako dudok obyčajný, dostatočné množstvo potravy.

Regulácia Moravy pripravila ryby o vhodné miesta pre neresenie a ich stav sa drasticky znížil. Teraz nedosahuje ani 10 percent pôvodného stavu, no krajinský riaditeľ pre rybolov z NÖ Landesfischereiverband Karl Gravogl sa teší, že situácia sa vďaka projektu zlepšuje: „Opätovným prepojením bočných ramien s Moravou môžu ryby zase putovať z hlavného toku do bočných ramien, aby sa neresili. To vytvára viac životného priestoru a posilňuje populáciu rýb. V konečnom dôsledku z toho profitujú nielen ryby, ale aj obyvateľstvo a rybári.”  

Výskum ukázal, že do bočných ramien sa vracajú i rôzne druhy mušlí, napríklad vzácne a prísne chránené korýtko riečne. Ochrancovia prírody sú obzvlášť hrdí na návrat blatničky vodnej. Potrebuje dynamické rieky, kde sa vytvárajú prirodzené bahnisté brehy a plytké piesčiny. Návrat nenápadnej rastliny je tak dôkazom úspešnej obnovy rieky.

 Až 60 % európskych vôd nie je v dobrom stave. Na Slovensku je to 45 %. Stav vôd závisí od znečistenia, ale aj od hydromorfologických zmien, teda práve od regulácie a výstavby bariér na riekach, akými sú priehrady či malé vodné elektrárne. Tieto zásahy sú spojené so stratou riečnej krajiny a úbytkom biodiverzity. Členské krajiny Európskej únie majú povinnosť vrátiť riekam dobrý stav. Žiada to Rámcová smernica o vodách. Efektívnosť smernice práve tento rok Európska komisia prehodnocovala a len nedávno vyhlásila, že nie je dôvod smernicu meniť. Naopak, vyzvala krajiny, aby sa sústredili na cieľ - dosiahnuť dobrý stav vôd a investovali do neho viac síl a peňazí.
 

„Členské krajiny majú jedinečnú príležitosť zrýchliť proces implementácie smernice. Práve pripravujú vodné plány na roky 2022-27, a to vrátane Slovenska. Ak chceme dosiahnuť dobrý stav vôd, musí byť revitalizácia jedným z hlavných cieľov Vodného plánu a do obnovy riek musí aj u nás na Slovensku smerovať dostatok financií. Čas sa kráti, termín je rok 2027,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko. 
 

Ak sa krajiny postavia k tejto zodpovednosti čelom, mali by sme nielen v Rakúsku, ale i u nás na Slovensku vidieť viac projektov, ktoré vrátia riekam, mokradiam a jazerám život.