Δημοσιεύτηκε στις March, 05 2019

Deväť miliónov ton plastového odpadu pribudne každý rok v našich oceánoch. To je akoby sme do nich vyhodili každú minútu asi 1,4 milióna pollitrových plastových fliaš! A to, čo vidíme na odstrašujúcich fotografiách z  oceánov je pritom len zlomok problému. Väčšina plastov znečisťuje pôdu a  rieky.

Celkovo každý rok znečisťuje planétu asi 100 miliónov ton plastového odpadu

Len 9 % všetkých plastov naozaj zrecyklujeme. Takmer polovica je odpadom po jednom použití!
Plasty sú všade. A zaplavujú planétu. Mnohí sa snažíme obmedziť tvorbu plastového odpadu či recyklovať, ale to už nestačí. Boj s plastovým odpadom musí nabrať medzinárodný rozmer a musia sa do neho zapojiť i výrobcovia a politickí lídri. Dnes neexistuje globálna dohoda, ktorá by štáty zaväzovala znížiť množstvo plastového odpadu a chrániť pred ním oceány. WWF to chce zmeniť. Spustila petíciu za Koniec plastov v prírode – NO PLASTICS IN NATURE, ktorú od 11. februára podpísalo už takmer 250-tisíc ľudí. Podporiť ju možno na WWF International .

Petíciu spúšťa WWF pred zasadnutím Environmentálneho zhromaždenia Programu OSN pre životné prostredia (UNEA), ktoré sa uskutoční 11.-15. Marca v Nairobi. Pri tej príležitosti vydáva dnes WWF i  celosvetovú  štúdiu o plastoch Solving Plastic Pollution Through Accountability. Štúdia hovorí o tom, ako rastie produkcia plastov, všíma si, ako krajiny s plastmi nakladajú  a ako plastový odpad škodí všetkému živému vrátane človeka.

Niekoľko faktov

• Od roku 2010 narástla spotreba plastov o 25 %. Najviac novovyrobených plastov na svete potrebuje obalový priemysel – až 40%!, nasleduje automobilový a stavebný priemysel. Trend je stúpajúci. Ak by sa vybudovali všetky naplánované kapacity na výrobu plastov na svete, produkcia by do roku 2030 narástla o ďalších 40 %.
• Takmer polovica  - v roku 2016 až 40% nových plastov bola určená len na jedno použitie a mala životný cyklus kratší ako jeden rok. Najmä išlo o nákupné tašky, obaly na potraviny, fľaše. Viac ako polovica všetkých plastov sa stane odpadom do 3 rokov.
• Len v roku 2016 bolo vyprodukovaných na svete 396 miliónov ton nových plastov, to je 53 kilogramov na každého obyvateľa planéty. Produkcia novovyrobených plastov na svete rastie o 4% ročne od roku 2000, najmä preto, že suroviny sú lacnejšie, ako náklady na výrobu recyklovaných plastov. Výrobcovia nových plastov nenesú primerané náklady za celý životný cyklus plastov.
• Len v roku 2016 sme vyprodukovali globálne takmer 310 miliónov ton plastového odpadu, to je asi 2 200 plastových fliaš na človeka. Väčšinu vyprodukujú bohatšie krajiny. V chudobnejších krajinách zase viac zlyháva proces zberu a triedenia.
• Plasty už boli nájdené vo všetkých moriach, vrátane Marianskej priekopy. Makro, mikro a nanoplasty znečisťujú i pôdu a rieky.
• Plasty už  boli nájdené v telách viac ako 240 druhov živočíchov a cez potravinový reťazec sa dostávajú k ľuďom.
• Riešiť situáciu recyklovaním sa svetu nedarí. V roku 2016 skončilo až 39% plastového odpadu na skládkach, kde bude trvať cez 400 rokov, kým sa rozloží, menej ako 20 % bolo zrecyklovaných, až 11 % neskončilo v kontrolovanom zbere a  znečisťuje svet.
• Európa je kontinent s najvyššou mierou recyklácie, no je to veľmi neekonomické. Cena recyklácie asi tony plastového odpadu dosahuje asi €924, no takýto plast sa predáva priemerne za €540 a záujem oň limituje jeho nižšia kvalita.
• Plasty za recykláciou putujú tisícky kilometrov, v roku 2016 sme exportovali 4 % celosvetového plastového odpadu, t.j. asi 13 miliónov ton, takmer polovica z toho pochádzala z najvyspelejších krajín G7. Asi 2/3 smerovali do Číny, ktorá však import odpadu v roku 2017 obmedzila a ten dnes mieri do Vietnamu a Malajzie.
• Výroba plastu a nakladanie s plastových odpadom nesie so sebou i ďalšie environmentálne problémy – najmä emisie. Každá jedna tona plastového odpadu, ktorý skončí v spaľovniach, znamená 2,7 tony CO2. Ďalšie emisie vznikajú pri výrobe a preprave plastov a prepravu odpadu.

"Súčasný spôsob produkcie, využitia a zneškodňovania plastu je od základu chybný. Je to systém, v ktorom chýba zodpovednosť, čo vedie k stále rastúcemu znečisťovaniu životného prostredia plastmi. Čelíme globálnej hrozbe –  už vieme, že plasty v prírode nie sú len škaredé, ale ohrozujú život v moriach a začíname vnímať i ohrozenie, ktoré to prináša človeku. Situáciu môžeme vyriešiť iba tak, že každý v reťazci - od vývoja, výroby až po zneškodnenie prevezme svoj diel zodpovednosti,” hovorí Marco Lambertini, riaditeľ WWF International.
Na Slovensku podľa Programu odpadového hospodárstva na roky 2016-20 vzniká ročne asi 120 tis. ton plastových odpadov a trend je stúpajúci. Až 29% z tohto množstva predstavujú obaly. Vláda SR práve minulý týždeň schválila Program predchádzania vzniku odpadov, Ministerstvo životného prostredia SR v nej sľubuje zaviesť v zákone o odpadoch zákaz jednorázových riadov, príborov i slamiek, do čoho tlačí krajiny Európska únia. Ministerstvo chce tiež, aby štátne inštitúcie nakupovali nápoje len vo vratných zálohovaných obchodov a sľubuje podporu bezobalovým obchodom. Rovnako deklaruje snahu spustiť u nás systém zálohovania PET fliaš či plechoviek. O tomto opatrení sa u nás diskutuje viac ako 10 rokov. Aktuálne si MŽP SR dalo vypracovať prieskum, podľa ktorého to podporuje až 86 % ľudí.

WWF vyzýva v kampani vlády, aby prijali medzinárodnú dohodu o zastavení znečisťovania oceánov plastovým odpadom, vytvorili politické a finančné nástroje na podporu využitia recyklovaných plastov a ďalších ekologických alternatív, prostredníctvom legislatívy preniesli vyššiu mieru zodpovednosti na výrobcov a situáciu dôsledne monitorovali. Firmy vyzýva k opatrenia na zníženie produkcie plastov a odpadov z plastov a hľadaniu alternatívnych obalov na produkty. A ľudí k tomu, aby využili „spotrebiteľskú silu“ a žiadali od výrobcov a predajcov alternatívu k plastov a znížili vlastnú produkciu plastových odpadov.

Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko